stacionár -a L -i mn. -e m. zariadenie na denný pobyt postihnutých osôb: rehabilitačný, psychiatrický s.
stacionárny príd. odb. zotrvávajúci na mieste, nepohyblivý; ustálený, nemenný: s. žeriav;
s-a družica zotrvávajúca nad tou istou časťou Zeme
stačiť bud. bude stačiť/postačí nedok. i dok.
1. vyhovovať, vyhovieť požiadavkám, byť dosť, postačovať, postačiť: toľko jedla, peňazí mu s-í, s-í mu málo
2. mať dosť sily, schopnosti, vládať, vystačiť: je starý, už na všetko nes-í;
mužstvo s-lo na vyspelého súpera
3. mať dosť času na niečo, stihnúť: ešte s-l odskočiť, do večera s-í navariť
4. nezost(áv)ať pozadu, ísť zarovno (v chôdzi, práci ap.): v behu mu s-í, s. mladším v robote
● beží, usiluje sa ap., čo mu sily s-ia veľmi