znepokojene prísl.
znepokojenie -ia s. nepokoj (význ. 1), obava: pocítiť z., vlna z-ia
znepokojený príd. ovládnutý nepokojom, obavou; svedčiaci o tom: z-í rodičia;
z. pohľad;
znepokojivo prísl.
znepokojivý príd. znepokojujúci: z. vývin udalostí;
znepokojiť -í -a dok. urobiť nepokojným, vyvolať obavu: správa ich z-la;
// znepokojiť sa stať sa nepokojným, pocítiť obavu: z. sa nad osudom blízkych;
nedok. znepokojovať
nedok. znepokojovať sa: nez-uj(te) sa!
znepokojujúci príd. vyvolávajúci nepokoj, znepokojivý: z-e správy;
znepokojujúco prísl.
znepriateliť -ľ! dok. uviesť do nepriateľstva: z. susedov;
z-ené stránky;
// znepriateliť sa dostať sa do nepriateľstva, pohnevať sa: s každým sa znepriatelí;
// znepriateliť si urobiť nepriateľom, pohnevať si: z. si spolupracovníkov;
nedok. znepriateľovať
nedok. znepriateľovať sa
nedok. znepriateľovať si
znepríjemniť dok. urobiť nepríjemným, strpčiť: komáre im z-li pobyt (pri vode);
nedok. znepríjemňovať