II. Všemohúci m. náb. Boh
vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého
všedne prísl.;
všednosť -i ž.
všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit
všeliek -u m.
1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria
2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;
pren. v. na problémy
všelijako zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať
2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.
všelijaký zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti
2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle
všemocne prísl.;
všemocnosť -i ž.
všemohúco prísl.
všemožne prísl.
všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis
všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne
všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola
všeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné
2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;
všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový
všestranne prísl.: v. vzdelaný;
všestrannosť -i ž.
všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;