oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
nedok. ostarievať -a
ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati
2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť;
o. v platnosti;
tak to nemôže o., o-lo to pri starom
3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí
4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky;
neo-l mu už čas;
nič neo-lo po ňom
5. zaostať: nevládal, o-l vzadu
● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.);
o. niekomu na krku byť príťažou;
nech to o-e medzi nami nech je to utajené;
expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu;
o. na suchu bez prostriedkov;
o. na ocot nevydať sa;
neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol;
o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený;
o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.;
neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo;
o. na chvoste zaostať;
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali;
vždy bol lepší ako o-í iní
2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.;
je to o. raz naposledy
nedok. ostávať -a
ostentatívne prísl.: o. odísť;
ostentatívnosť -i ž.
ostentatívny príd. kniž. vyzývavý, nápadný: o. protest;
ostený príd. kt. obsahuje osti: o-é plevy
oštepárka -y -rok ž.;
oštepársky príd.
oštítkovať dok. dať na niečo štítok, štítky
ostrapkať dok. na okraji vystrapkať: o-né záclony;
// ostrapkať sa: obrus sa o-l;
nedok. ostrapkávať -a
nedok. ostrapkávať sa
ostražitosť -i ž.: zachovávať o.
II. ostré s. hovor. pálenka
ostrekovač -a m. zariadenie na ostrekovanie (význ. 1): elektrický o. predného skla
nedok. ostrekovať
ostreľovač -a m. profesionálny strelec z ďalekonosnej os. zbrane: o-i rozmiestnení na strechách
ostricový príd.: o-é seno
// ostriekať sa postriekať sa: o. sa blatom
// ostrihať sa dať si ostrihať vlasy: o-l sa v holičstve
ostriť nedok. robiť ostrejším, ostrým: o. nôž, nožnice brúsiť;
pren. expr. o. (si) uši zbystrovať sluch
● o. si → zuby na niečo, na niekoho
ostrohový príd.;
ostrolistý príd. majúci ostré listy: o. klen
ostrosť -i ž.
ostrovanka -y -niek ž.
ostrovček -a m. zdrob.: o. suchej zeme;
nástupný o. zvýšené nástupište mestskej dopravy
ostrovný príd.: o-í obyvatelia;
ostrovtipnosť -i ž.
ostrovtipný príd. dôvtipný: o. človek;
o-á poznámka;
ostrozelený príd. zelený s ostrým odtienkom
ostružlina -y obyč. mn. ostružliny -lín ž. stružliny, hobliny
I. príd.
1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka;
o. okraj
2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar;
o-á zákruta;
geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový
3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka
4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo
5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd
6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá;
o-á paprika štipľavá;
o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo
7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum
8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning
9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika;
o. štrajk, op. výstražný;
o. režim dňa;
o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze
10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;
ostych -u m. nedostatok smelosti, hanblivosť, plachosť: prekonať o., urobiť niečo bez o-u
ostýchavo prísl.;
ostýchavosť -i ž.