osloviť dok.
1. prihovoriť sa niekomu (otázkou): o. okoloidúceho;
kde sa ponáhľaš? o-l ma sused;
už sa neo-li rok
2. kniž. al. publ. vyvolať (priaznivý) ohlas, zaujať pozornosť, zapôsobiť: predstavenie o-lo najmä mládež, kniha o-la čitateľov
3. pomenovať osloveného vhodným menom, titulom: ako vás mám o.? úctivé o-enie
4. hovor. požiadať, vyzvať: o-l som ho v tej veci už dvakrát;
nedok. oslovovať