obliecť -lečie -lečú -liekol dok.
1. navliecť na telo (šaty, ich súčasť): o. si sukňu
2. pokryť oblečením: o. dieťa, o. sa do kabáta;
dobre o-ená žena;
o. perinu natiahnuť na ňu obliečku;
hovor. treba ich všetkých o. zaobliecť, ošatiť;
obliehať -a nedok. zhromažďovať sa okolo (s cieľom útočiť), obkľučovať: vojaci o-li pevnosť;
o. súperovu bránu;
pren. expr. o. obchody, koncertnú sálu;
obliekareň -rne ž. miestnosť na obliekanie;
o. pre športovcov
oblievačka -y -čiek ž. oblievanie žien na veľkonočný pondelok podľa ľud. zvyku, polievačka
nedok. oblievať -a
obligatórne prísl.;
obligatórnosť -i ž.
obligatórny príd. kniž. al. odb. povinný, záväzný, obligátny, op. fakultatívny: o. predpis, o-e dávky;
obligačný príd.
obligácia -ie ž. fin. dlhopis;
obligátne prísl.;
obligátnosť -i ž.
obligátny príd.
1. kniž. al. odb. obligatórny, povinný, záväzný, op. fakultatívny: o-e poistenie
nedok. oblizovať: pren. expr. stále sa o-jú bozkávajú
nedok. oblizovať
obličajový príd.
obličkovitý príd. majúci oválny, na jednej strane prehnutý tvar (ako oblička): o-á miska
obličkový príd.: o-é kamene tvoriace sa v obličkách