nepochopenie -ia s. nedostatok pochopenia, neporozumenie: stretnúť sa s n-ím, naraziť na n.
II. nepochybne čast. vyj. veľký stupeň istoty, iste, nesporne: n. sú tu aj iné dôvody
I. prísl.: n. zistiť;
nepochybnosť -i ž.
nepochybný príd. kt. vylučuje pochybnosť, istý, nesporný: n. dôkaz, príznak;
nepoctivo prísl.;
nepoctivý príd. nestatočný, nečestný: n. pracovník, predaj, n-é konanie;
nepodarenec -nca m. pejor. nepodarený človek, ledačina (často v nadávke)
nepodarený príd.
1. kt. sa nepodaril, nevydaril: n. výrobok, pokus
2. expr. zlý, nevychovaný, naničhodný: n. syn
nepodarkovosť -i ž. výskyt, počet chybných výrobkov
nepodarkový príd. k neživ.: n. tovar;
nepodarok -rka mn. živ. -ovia, neživ. -y m. pejor. nepodarenec, ledačina: v rodine majú n-a;
nepoddajne prísl.;
nepoddajnosť -i ž.
nepodkupne prísl.;
nepodkupnosť -i ž.
nepodkupný príd. nepodplatný: n. strážca, n-é svedomie;
nepodložene prísl.;
nepodloženosť -i ž.
nepodložený príd. nepodopretý vecne, dôkazmi ap., neodôvodnený: n-é obvinenie, správy;
nepodmienenosť -i ž.
nepodmienený príd. nezávislý od podmienok;
fyziol. n. reflex vrodený, zdedený a stály;
nepodmienečne prísl.: odsúdený na 2 roky n.
nepodmienečný príd.: práv. n. trest ktorého výkon nie je odložený, op. podmienečný;
nepodplatný príd. kt. sa nedá podplatiť, (charakterovo) pevný, nepodkupný: n. úradník, charakter
nepodstatne prísl.