kázať -že -žu -uc -uci nedok.
1. dávať pokyn, rozkazovať, prikazovať: lekár mu k-l ležať, aby ležal;
čo nám k-li, urobili sme;
(robiť,) ako zákon, tradícia k-e podľa zákona, tradície;
robiť, ako srdce k-e podľa citu
2. hlásať nejaké (náb.) učenie: k. evanjelium;
k. v mnohých krajinách
3. mať kázeň (význ. 1): k. od oltára;
k. o morálke, k. proti neprávosti
● → vodu k-e, víno pije
kazateľka -y -liek ž.;
kazateľnica -e -níc ž. vyvýšené miesto v kostole na kázanie
kazateľsky prísl.
kazateľský príd.: k. tón poúčajúci;