idealistický príd.: i. svetonázor;
idealisticky prísl.
idealistka -y -tiek ž.;
idealizácia -ie ž.
1. idealizovanie: i. skutočnosti
2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;
idealizačný príd. k 1: i. pátos
idealizmus -mu m.
1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus
2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;
idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe
ideálne prísl.;
ideálnosť -i ž.
ideálny príd.
1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky
2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;