cudzojazyčne prísl.;
cudzojazyčnosť -i ž.
cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom;
cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;
cudzokrajnosť -i ž.
cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;
cudzoložne prísl.: c. splodený
cudzoložnica -e -níc ž.
cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;
cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
c. styk v cudzoložstve;
cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož
cudzopasiť nedok.
1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách
2. pejor. žiť z práce iných
cudzopasnícky príd. i prísl.;
cudzopasníctvo -a s.
cudzopasník -a m.
1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit
2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;
cudzopasný príd.
1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny
2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy
cudzorodo prísl.;
cudzorodosť -i ž.
cudzosť -i ž.
cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;
cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá