unavenosť -i ž.
nedok. unavovať
nedok. unavovať sa
unavujúci príd. únavný, vyčerpávajúci, namáhavý: u-e pohyby, u. prednes;
unfér, pôv. pís. unfair neskl. príd. hovor.
1. neslušný, nečestný
2. surový, neprípustný (v športe): u. hra, zákrok
uniesť unesie unesú dok.
1. i nedok. mať schopnosť niesť: (ne)u-ie kufor kníh, výťah u-ie tri osoby
2. i nedok. zvládnuť, zniesť (ako ťarchu, záväzok ap.): u. (finančné) náklady, nemôže u. toľko povinností
3. odniesť (význ. 1), vziať: prúd u-l člnok
4. násilím odviesť, odvliecť: u. dieťa, u. lietadlo
5. ovládnuť (význ. 4), strhnúť: dať sa u. hnevom;
u-ený krásou prostredia;
unifikačne prísl.
unifikačný príd.;
unifikácia -ie ž. zjednotenie, zjednocovanie: u. výrobkov, u. plánov, zákonov;
uniformita -y ž. uniformnosť, rovnakosť: u. v obliekaní;
u. panelových stavieb;
u. názorov
uniformne prísl.;
uniformnosť -i ž.
uniformovane prísl.;
uniformovanosť -i ž.
uniformovaný príd. oblečený do uniformy, nosiaci uniformu: u-á stráž, u. vrátnik;
nedok. unikať
uniknúť -e -ú -kol dok.
1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nepríjemného; vyhnúť sa, ujsť, utiecť: u. prenasledovateľom;
(o vlások) u. nebezpečenstvu, smrti
2. (o látkach) vyjsť, dostať sa z uzavretého priestoru: netesným otvorom u-l plyn
3. nebyť spozorovaný, ostať nepovšimnutý: u. pozornosti;
z prednášky mu veľa u-lo
4. byť (pre niekoho) stratený, neuskutočniť sa, ujsť: u-l mu zisk, zárobok;
unikátne prísl.;
unikátnosť -i ž.
unisono [-izó-] prísl.
1. hud. jednohlasne (význ. 2): spievať u.
2. hovor. zhodne, rovnako; jednomyseľne: reagovať (na výzvu) u.