Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ľúto” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.

1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca

2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde;
je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)

3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou

4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty

ľúto -i žen. r.

1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.;
bez ľ-i nemilosrdne

2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom

mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)

ľútostiť -sť/-i! nedok.

1. mať, prejavovať súcit: ľ. nad nešťastím iných

2. žialiť, banovať: ľ. nad stratou, ľ. za priateľom

ľútostivo prísl.

ľútostivý príd. m.

1. kt. ľahko podlieha ľútosti; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ. pohľad súcitný

2. vyjadrujúci ľútosť, žalostný: ľ. plač;

ľutovať nedok.

1. pociťovať, prejavovať súcit: ľ. chorého

2. mrzieť sa, trápiť sa pre niečo, banovať, želieť: ľ. svoj čin;
ľ-je, že nemôže prísť;
(veľmi) ľ-m je mi (veľmi) ľúto (ospravedlnenie)

3. hovor. nechcieť stratiť al. vynaložiť niečo: neľ-l námahu, ľ. peniaze (na cestu)

Naposledy hľadané výrazy

1. ľúto v Krátkom slovníku SJ