žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.
žiariť -i nedok.
1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;
pren. ž. šťastím
2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
izba ž-i čistotou
žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie
žiarivo prísl.;
žiarivosť -i ž.
žiarič ‑a m.
žiariť ‑i ‑ia dok.nedok.
žiarivka ‑y ‑viek ž.; žiarivkový
žiarivý; žiarivo prísl.; žiarivosť ‑i ž.