žeravieť -ie -ejú nedok.
1. stávať sa žeravým, rozpaľovať sa: oceľ ž-la
2. (o žeravom predmete) žiariť (význ. 1), svetielkovať: cigara mu ž-la v ústach
// žeraviť sa stávať sa žeravým
žeravieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.nedok.
žeravina ‑y ‑vín ž.
žeraviť ‑í ‑ia dok.nedok.; žeraviť sa