II. žalovaný m. práv. na koho je podaná žaloba
žalovateľný príd. kt. možno žalovať: to je ž-é;
práv. ž-á pohľadávka
žalovať nedok.
1. podávať žalobu: ž. dlžníka, ž. pre ublíženie na zdraví
2. oznamovať, prezrádzať previnenia, priestupky: ž. na spolužiaka, na deti, ž. rodičom
3. kniž. vyjadrovať obvinenie za krivdu: oči ž-jú, ž-úce trosky
// žalovať sa sťažovať sa, ponosovať sa: ž. sa na biedu, na zimu, stále sa ž-je
žalovaný ‑ého m.príd.
žalovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; žalovať sa