skolabovať dok. utrpieť kolaps;
pren. hovor. prestať fungovať, zlyhať; zrútiť sa, zložiť sa: výroba, doprava s-la;
počítačový systém s-l
skolaudovať dok. vykonať kolaudáciu: s. stavbu, s-né byty
skolektivizovať dok. ku kolektivizovať: s-né poľnohospodárstvo
škola -y škôl ž.
1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
cirkevná, súkromná š.;
základná umelecká š.;
chodiť do š-y;
postaviť š-u
2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní
3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u
4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl
5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.
6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.
● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
vyjsť š-u vychodiť;
školenie -ia s.
1. vyučovanie (význ. 1), vzdelávanie obyč. v kurzoch: odborné, jazykové š., š. manažérov
2. zastaráv. školské vzdelanie: neušlo sa mu š-ia
školenosť -i ž.
školiteľka -y -liek ž.;
školiteľský príd.;
školiteľstvo -a s. funkcia školiteľa
školička -y -čiek ž. zdrob. expr.
školné s. poplatok za vyučovanie: zaplatiť š.
školníctvo -a s.
školník -a mn. -ci m. zamestnanec starajúci sa o udržiavanie škol. budovy;
školníčka -y -čok ž.;
školomet -a m. pejor. kto sa mechanicky pridŕža (škol.) príručiek, poučiek ap.;
školometsky prísl.;
školometský príd.: š. výklad;
školometstvo -a s.
školopovinnosť -i ž.
školopovinný príd. na kt. sa vzťahuje povinnosť navštevovať škol. vyučovanie: š-á mládež;
š. vek;
školovanosť -i ž.
školstvo -a s.
1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a
2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;
skolabovať ‑uje ‑ujú dok.
skolaudovať ‑uje ‑ujú dok.
skolektivizovať ‑uje ‑ujú dok.
skoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.
škola ‑y škôl ž.; školský; školstvo ‑a s.; školička ‑y ‑čiek ž.
školenie ‑ia ‑í s.
školený; školene prísl.; školenosť ‑i ž.
školiteľ ‑a mn. ‑ia m.; školiteľka ‑y ‑liek ž.; školiteľský; školiteľstvo ‑a s.
školné ‑ého s.
školník ‑a mn. ‑ci m.; školníčka ‑y ‑čok ž.; školnícky; školníctvo ‑a s.
školomet ‑a m.; školometský; školometsky prísl.; školometstvo ‑a s.
škôlka ‑y ‑lok ž.
škôlkar ‑a m.; škôlkarka ‑y ‑riek ž.; škôlkarský; škôlkarsky prísl.; škôlkarstvo ‑a s.