skolabovať dok. utrpieť kolaps;
pren. hovor. prestať fungovať, zlyhať; zrútiť sa, zložiť sa: výroba, doprava s-la;
počítačový systém s-l
skolaudovať dok. vykonať kolaudáciu: s. stavbu, s-né byty
škola -y škôl ž.
1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
cirkevná, súkromná š.;
základná umelecká š.;
chodiť do š-y;
postaviť š-u
2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní
3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u
4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl
5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.
6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.
● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
vyjsť š-u vychodiť;
školácky príd. i prísl.: š-a chyba základná;
š. pamflet naivný;
š. sa vyjadrovať primitívne;
školáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
školáčka -y -čok ž.;
skolabovať ‑uje ‑ujú dok.
skolaudovať ‑uje ‑ujú dok.
škola ‑y škôl ž.; školský; školstvo ‑a s.; školička ‑y ‑čiek ž.