II. škoda vetná prísl.
1. vyj. ľútosť nad niekým, niečím al. nad (ne)uskutočnením nejakého deja: š. by ho bolo, š. každej koruny;
š., že neprišiel;
expr. škoda-preškoda, že odišiel
2. vyj. zbytočnosť istej činnosti: š. sa namáhať, š. hovoriť
● expr. š. nohy (topánky) drať nehodno sa unúvať;
š. reči je to zbytočné
I. -y škôd ž.
1. hmotná al. iná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho: hospodárska š., vojnové š-y, š-y na majetku, na životoch, na zdraví;
zapríčiniť, spôsobiť, nahradiť š-u
2. strata, ujma, nevýhoda, neprospech, op. osoh: robiť niečo na vlastnú š-u
□ byť na š-u, robiť š-u škodiť
● narobiť viac š-y ako osohu urobiť niečo zle;
→ učiť sa na vlastnej š-e;
škodcovský príd. k 2: š-á činnosť;
škodcovstvo -a s.
škodiť nedok. spôsobovať škodu, ujmu, byť na škodu, robiť škodu: š. človeku, rastlinám;
fajčenie š-í (zdraviu)
škodlivina -y -vín ž. škodlivá látka
škodlivo prísl.;
škodlivosť -i ž.
škodoradostne prísl.
škodoradostník -a mn. -ci m. škodoradostný človek
škodoradostný príd.: š. človek;
úsmev, smiech;
škodoradosť -i ž. zlomyseľná radosť zo škody, z nešťastia ap. iného: ľudská š.;
oči mu svietili od š-i;
škodový príd.: š-é poistenie
II. škoda vetná prísl.
1. vyj. ľútosť nad niekým, niečím al. nad (ne)uskutočnením nejakého deja: š. by ho bolo, š. každej koruny;
š., že neprišiel;
expr. škoda-preškoda, že odišiel
2. vyj. zbytočnosť istej činnosti: š. sa namáhať, š. hovoriť
● expr. š. nohy (topánky) drať nehodno sa unúvať;
š. reči je to zbytočné
I. -y škôd ž.
1. hmotná al. iná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho: hospodárska š., vojnové š-y, š-y na majetku, na životoch, na zdraví;
zapríčiniť, spôsobiť, nahradiť š-u
2. strata, ujma, nevýhoda, neprospech, op. osoh: robiť niečo na vlastnú š-u
□ byť na š-u, robiť š-u škodiť
● narobiť viac š-y ako osohu urobiť niečo zle;
→ učiť sa na vlastnej š-e;
škodcovský príd. k 2: š-á činnosť;
škodcovstvo -a s.
škodiť nedok. spôsobovať škodu, ujmu, byť na škodu, robiť škodu: š. človeku, rastlinám;
fajčenie š-í (zdraviu)
škodlivina -y -vín ž. škodlivá látka
škodlivo prísl.;
škodlivosť -i ž.
škodoradostne prísl.
škodoradostník -a mn. -ci m. škodoradostný človek
škodoradostný príd.: š. človek;
úsmev, smiech;
škodoradosť -i ž. zlomyseľná radosť zo škody, z nešťastia ap. iného: ľudská š.;
oči mu svietili od š-i;
škodový príd.: š-é poistenie