citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)
čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;
čitateľka -y -liek ž.;
čitateľne prísl.: č. písať;
čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti
čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;
čítankový príd.: č. príbeh;
pren. č. hrdina typický
opak. čítavať -a
čítačka -y -čiek ž.
1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.
2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)
3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)
čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov
2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;
citadela ‑y ‑del ž.
citarista ‑u m.; citaristka ‑y ‑tiek ž.
citácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
čitateľ GA ‑a D ‑u/‑ovi L ‑i mn. ‑e/‑ia A ‑e/‑ov m.neživ.živ.
čitateľ ‑a mn. ‑ia m.živ.; čitateľka ‑y ‑liek ž.; čitateľský; čitateľstvo ‑a s.
čitateľný; čitateľne prísl.; čitateľnosť ‑i ž.
čitáreň ‑rne ‑í ž.; čitárenský
čítanie ‑ia s.
čítanka ‑y ‑niek ž.; čítankový; čítankovo prísl.
čítavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
čítať ‑a ‑ajú dok.nedok.