nedok. zahadzovať sa
nedok. zahadzovať1
nedok. zahadzovať2
// zahaliť sa: obloha sa z-la mrakmi
// zahanbiť sa pocítiť hanbu: z. sa sám pred sebou;
z. sa za neporiadok;
ostať z-ený;
nedok. zahanbovať
nedok. zahanbovať sa
zahanbujúci príd. hanebný (význ. 2): z-a nevšímavosť;
zahanbujúco prísl.: z. sa správať
zahaprovať dok. hovor. expr. zlyhať, zadrhnúť (sa): telefón z-l, doprava z-la
zahasprovať dok. uzavrieť hasprou: z. vráta
nedok. zahatávať -a
nedok. zahaľovať
zahlaholiť -ľ! dok. kniž. začať al. chvíľu hlaholiť: zvony z-li;
pren.: z. zvučným hlasom hlasno povedať
zahliadnuť -e -u -dol dok. kniž. zazrieť (význ. 1), zbadať, zočiť, spozorovať: v skupine z-l známeho
// zahlieniť sa: z-ené pľúca, z-enie dýchacích ciest
// zahlušiť sa expr. zabiť sa (význ. 1)
Záhor ‑a L ‑e m.; Záhorčan ‑a mn. ‑ia m.; Záhorčanka ‑y ‑niek ž.; záhorský
Záhorce ‑riec mn.pomn.ž.; Záhorčan ‑a mn. ‑ia m.; Záhorčanka ‑y ‑niek ž.; záhorský
Záhorie ‑ia L ‑í s.; Záhorčan ‑a mn. ‑ia m.; Záhorčanka ‑y ‑niek ž.; záhorský
Záhorská Bystrica ‑ej ‑e ž.; Záhorskobystričan ‑a mn. ‑ia m.; Záhorskobystričanka ‑y ‑niek ž.; záhorskobystrický
Záhorská Ves ‑ej Vsi ž.; Záhorskovešťan ‑a mn. ‑ia m.; Záhorskovešťanka ‑y ‑niek ž.; záhorskoveský
Záhradné ‑ého s.; Záhradňan ‑a mn. ‑ia m.; Záhradnianka ‑y ‑nok ž.; záhradniansky
Záhreb ‑u m. (hl. mesto); Záhrebčan ‑a mn. ‑ia m.; Záhrebčanka ‑y ‑niek ž.; záhrebský
zahabkať ‑á ‑ajú dok.
zahadzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zahadzovať sa
zahaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; zahaliť sa
zahamovať ‑uje ‑ujú dok.
zahanbiť ‑í ‑ia dok.; zahanbiť sa
zahanbovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zahanbovať sa
zahanbujúci; zahanbujúco prísl.
zahaprovať ‑uje ‑ujú dok.
zahasiť ‑í ‑ia dok.
zahasprovať ‑uje ‑ujú dok.
zahatať ‑á ‑ajú dok.
zahatiť ‑í ‑ia dok.
zahatávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
zahavkať ‑á ‑ajú dok.
zahaľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zahladiť ‑í ‑ia dok.
zahlaholiť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.
zahliadnuť ‑e ‑u ‑dol dok.
zahlieniť ‑i ‑ia dok.; zahlieniť sa
zahliniť ‑í ‑ia dok.
zahlobiť ‑í ‑ia dok.
zahlušiť ‑í ‑ia dok.; zahlušiť sa