zaskočiť dok.
1. skokom sa niekam dostať, skočiť: rýchlo z-l za strom
2. zapadnúť (význ. 4): zámka z-la, kolík z-l do otvoru
3. zabehnúť (význ. 5): z-la mu čerešňa
4. hovor. zájsť (význ. 4), zabehnúť, odskočiť: z. do mesta, z. po syna do škôlky, z. si na pivo
5. hovor. na krátky čas zastúpiť: z. za chýbajúceho, neprítomného
// zaskočiť si dok. expr. zatancovať si: z. si na svadbe
// zaškoliť sa: z-l sa v cudzine;
nedok. zaškoľovať
nedok. zaškoľovať sa
záškodnícky príd. i prísl.: z-a činnosť;
z. konať;
záškodníctvo -a s.
záškodníčka -y -čok ž.;
záškolácky príd.;
záškoláctvo -a s.
záškoláčka -y -čok ž.;
zaskočiť ‑í ‑ia dok.; zaskočiť si
zaškodiť ‑í ‑ia dok.
zaškoliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; zaškoliť sa
zaškoľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zaškoľovať sa
záškodník ‑a mn. ‑ci m.; záškodníčka ‑y ‑čok ž.; záškodnícky príd.prísl.; záškodníctvo ‑a s.
záškolák ‑a mn. ‑ci m.; záškoláčka ‑y ‑čok ž.; záškolácky; záškoláctvo ‑a s.
Žaškov ‑a m.; Žaškovčan ‑a mn. ‑ia m.; Žaškovčanka ‑y ‑niek ž.; žaškovský