Pravopis slova „ zákon zakazujúci pánom vystavovať svojich otrokov zápasu s divou zverou ” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

• zakonzervovať dok. ku konzervovať: z. ovocie, zeleninu;
  z-ná stavba, atómová elektráreň

• zakončiť -nč/-i! dok.

  1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
  z. prednášku

  2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
  veta z-ená otáznikom;

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• zakončovateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakončuje;
  šport. hráč, kt. má úlohu zakončovať útočnú akciu: dobrý z.;

• zakončovateľka -y -liek ž.

• nedok. zakončovať

• zákon -a m.

  1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
  vydať z.;
  z. platí, stráca platnosť;
  prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
  z-om chránená značka;
  Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
  v mene z-a zatýkacia formula

  2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
  Archimedov z., z. zachovania energie;
  hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

  3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
  zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
  bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

  4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
  nepísaný z. (spoločnosti)

  5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

  ● → držať sa litery z-a

• zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu

• zákonitý príd.

  1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin;
  z-á súvislosť

  2. zákonný (význ. 3), legálny: z. dedič;
  z-á manželka;

• zákonne prísl. k 3: postupovať z.;

• zákonnosť -i ž.

  1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov

  2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i

• zákonník -a mn. -ci m. živ. bibl. znalec a vykladač starého (Mojžišovho) zákona

• zákonník -a m. neživ. zbierka zákonov z istej práv. oblasti, kódex: Občiansky z.;
  Z. práce;

• zákonný príd.

  1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia

  2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť

  3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup;
  z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo;

• zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);

• zákonodarkyňa -e -kýň ž.;

• zákonodarný príd.

  1. k zákonodarca: z. zbor, orgán

  2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;

• zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť