nedok. zviechavať sa -a
zviera -aťa mn. -atá -rat s.
1. (väčší) živočích, najmä cicavec: domáce, divé, pokusné, úžitkové z.;
ranené z.;
kŕmiť z-á, starať sa o z-á;
pren. pejor. surový človek, netvor (často v nadávke)
2. expr. živý tvor, človek: chlap ti je čudné z.
● expr.: zúriť ako (divé) z. veľmi;
zrevať (od bolesti) ako ranené z. veľmi;
veľké z. vplyvný človek;
zvieratko -a -tiek s. zdrob.;
zvieratníkový príd.
zvieratstvo -a s. hromad. zvieratá
nedok. zvierať sa, zovierať sa
nedok. zvierať, zovierať2 -a
1. k 1 – 3
2. iba zvierať geom. vymedzovať (význ. 1): priamky z-jú uhol
zvierka -y -rok ž. prostriedok na zachytenie, pridŕžanie menších predmetov: anténová z. prijímača, lustrová z.
zviesť zvedie zvedú zveď! zviedol dok.
1. vedením dopraviť zhora dolu: z. chorého dolu schodmi, chodník ich z-l k jazeru
2. vedením dopraviť na iné, obyč. nižšie položené miesto: z. vodu do kanála, z. blesk do zeme
3. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, zblížil ap.: náhoda ich z-la dohromady
4. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od (správneho) smeru: z. reč na inú tému, z. niekoho na plané teoretizovanie;
chceli z. pracujúcich zo správnej cesty
5. získať, nahovoriť na zlé, zlákať, zvábiť, naviesť: z. kamaráta na zlé cesty, dať sa z. na krádež
6. naviesť na (nemanželský, nezákonný) pohlavný styk: z. mladé dievča
7. zvaliť vinu na niekoho: z-l to na brata;
vinu z-l na kamaráta
● kniž. z. boj, bitku, zápas vybojovať;
// zviezť sa
1. odviezť sa na dopr. prostriedku, previezť sa, zaviezť sa: z. sa (s niekým) na motocykli
2. hovor. zosunúť sa, skĺznuť sa, zošmyknúť sa: šatka sa jej z-la na plecia, z. sa na kolená
3. bezvládne padnúť na zem (po strate vedomia ap.): z. sa na zem, pod stôl
4. hovor. pripojiť sa, pridať sa pri chôdzi al. inej činnosti: z-m sa s vami na obed;
z-l sa s priateľom pri skúške
5. expr. postihnúť niekoho, doľahnúť na niekoho: všetka starosť sa z-la na matku
zviechavať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
zviechať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
zviera ‑aťa mn. ‑atá ‑rat s.; zvierací; zvieratko ‑a ‑tiek s.
zvierací (zvierajúci)
zvieratník ‑a m.; zvieratníkový
zvieratstvo ‑a s.
zvierač ‑a m.
zvierať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zvierať sa
zvierka ‑y ‑rok ž.
zviesť zvedie zvedú zveď! zviedol dok. (vedením premiestniť; zlákať)