zvesť -i ž.
1. správa1, chýr, novina: dobrá z. i bibl. evanjelium;
zlá, smutná z.;
dozvedieť sa radostnú z.;
rozniesla sa z. o nešťastí;
kolujú, šíria sa z-i
2. iba mn. zvesti časopis na oznamovanie úr. správ, nariadení, opatrení ap.
3. obyč. mn. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobných správ, oznámení ap.
● Jóbova z. veľmi smutná, zlá správa
1. oznamovať, oznámiť (význ. 1), ohlasovať, ohlásiť (slávnostným, nevšedným spôsobom): z. novinu, z. smutnú, radostnú správu;
cirk.: z. evanjelium;
Z-nie (narodenia Krista) Pána sviatok 25. marca
2. byť predzvesťou, predpovedať: ťažké mraky z-jú búrku;
zvestovateľ -a mn. -ia m. kniž.
1. kto niečo zvestuje: z. noviny, zlej správy
2. čo svedčí o blízkom príchode niečoho, predzvesť: snežienky sú z-om jari;
zvestovateľka -y -liek ž.;
zvestovateľský príd.
opak. zvestúvať -a
zvesť ‑i ‑í ž.
zvestovanie ‑ia ‑í s.
zvestovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zvestovateľ ‑a mn. ‑ia m.; zvestovateľka ‑y ‑liek ž.; zvestovateľský
zvestúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.