zúfalosť -i ž.
zúfalý príd.
1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia;
byť z.
2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie;
z. výkrik, pohľad
3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;
žufanka -y -niek ž. zdrob.
žufaňa -e ž. hovor. naberačka;
zúfalec ‑lca m.
zúfalý; zúfalo, zúfale prísl.; zúfalstvo ‑a s.; zúfalosť ‑i ž.
zúfať, zúfať si ‑a ‑ajú dok.nedok.