zrkadlenie -ia s. kniž. zachytenie, odrazenie ako v zrkadle, odraz: z. faktov, skutočnosti
zrkadliť nedok. odrážať ako v zrkadle, odzrkadľovať: hladina z-í okolitú krajinu;
pren. literatúra z-í našu súčasnosť
// zrkadliť sa
1. odzrkadľovať sa, odrážať sa: mesiac sa z-í v jazere;
pren. hnev sa mu z-í na tvári
zrkadlo -a -diel s.
1. (sklená) tabuľa s lesklou vrstvou utvárajúca odrážaním svetelných lúčov plošný obraz predmetu: toaletné, brúsené, benátske z.;
odb. rovinné, vypuklé, guľové z.;
spätné z. na motor. vozidle
2. čo pripomína takúto tabuľu: z. jazera;
polygr. presné rozvrhnutie obrázkov a textu na strane
3. verný odraz, obraz, svedectvo: umenie je z-om doby
● hladký ako z. veľmi;
nastaviť niekomu (krivé) z. ukázať mu aký (nie) je;
zrkadlovitý príd. majúci vlastnosti zrkadla, lesklý: z. ľad, z-á plocha jazera
zrkadlovka -y -viek ž. zrkadlový fot. prístroj
zrkadlovky -viek ž. pomn. okuliare so zrkadlovitými sklami
zrkadlový príd.: z. ďalekohľad, z-á plocha, sieň;
zrkadlenie ‑ia s.
zrkadliť ‑í ‑ia dok.nedok.; zrkadliť sa
zrkadlovka ‑y ‑viek ž. (fotoaparát)
zrkadlovky ‑viek mn.pomn.ž. (okuliare)