zobák -a m.
1. ostro vystupujúca zrohovatená časť vtačej hlavy: zahnutý z., pozberať, trhať potravu z-om
2. pejor. ústa (význ. 1): zavri z.! buď ticho!
● expr. (hovor,) ako ti z. narástol ako si sa v mladosti naučil;
zobákový príd.;
zobáčik -a m. zdrob.;
zobáčisko -a -čisk s., v jedn. i m. zvel.
zobať ‑e ‑ú ‑úc/‑ajúc dok.nedok.
zobák ‑a m.; zobákový; zobáčik ‑a m.; zobáčisko ‑a ‑čisk jedn.m.s.