zlomyseľne prísl.;
zlomyseľnícky príd.
zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;
zlomyseľníčka -y -čok ž.;
zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena;
z-á kritika, z. žart, smiech;
zlomyseľník ‑a mn. ‑ci m.; zlomyseľníčka ‑y ‑čok ž.; zlomyseľnícky
zlomyseľný; zlomyseľne prísl.; zlomyseľnosť ‑i ‑í ž.