nedok. zahadzovať sa
nedok. zahadzovať1
nedok. zahadzovať2
// zahaliť sa: obloha sa z-la mrakmi
// zahanbiť sa pocítiť hanbu: z. sa sám pred sebou;
z. sa za neporiadok;
ostať z-ený;
nedok. zahanbovať
nedok. zahanbovať sa
zahanbujúci príd. hanebný (význ. 2): z-a nevšímavosť;
zahanbujúco prísl.: z. sa správať
zahaprovať dok. hovor. expr. zlyhať, zadrhnúť (sa): telefón z-l, doprava z-la
zahasprovať dok. uzavrieť hasprou: z. vráta
nedok. zahatávať -a
nedok. zahaľovať
// zahádzať si s chuťou (istý čas) hádzať: poďme si z. na štadión
zaháľačka -y -čiek ž.;
zaháľačský príd.: z. prístup;
zaháľačstvo -a s.
nedok. zaháňať -a
zahabkať ‑á ‑ajú dok.
zahadzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zahadzovať sa
zahaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.; zahaliť sa
zahamovať ‑uje ‑ujú dok.
zahanbiť ‑í ‑ia dok.; zahanbiť sa
zahanbovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; zahanbovať sa
zahanbujúci; zahanbujúco prísl.
zahaprovať ‑uje ‑ujú dok.
zahasiť ‑í ‑ia dok.
zahasprovať ‑uje ‑ujú dok.
zahatať ‑á ‑ajú dok.
zahatiť ‑í ‑ia dok.
zahatávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
zahavkať ‑á ‑ajú dok.
zahaľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
zahádzať ‑dže ‑džu ‑dzal dok.; zahádzať si
zahájiť ‑i ‑a dok. (zahradiť)
zaháľač ‑a m.; zaháľačka ‑y ‑čiek ž.; zaháľačský; zaháľačstvo ‑a s.
zaháľať ‑a ‑ajú dok.nedok.
zaháňať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zaháňať sa
zahášať ‑a ‑ajú dok.nedok.
záha ‑y ž.; pálenie záhy
záhada ‑y ‑had ž.
záhadný; záhadne prísl.; záhadnosť ‑i ‑í ž.
záhaľka ‑y ‑liek ž.
záhaľčivý; záhaľčivo prísl.; záhaľčivosť ‑i ž.