zabiť -je -jú dok.
1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus;
úmyselne z. (človeka) zavraždiť;
z. sa z nešťastnej lásky;
neos. z-lo ho na fronte;
pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit
2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)
3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami
4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami
5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár
● spať ako z-tý tuho;
→ jedným úderom z. dve muchy;
veď ťa to nez-je neuškodí ti to;