Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „zápal” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

zápal -u muž. r.

1. ochorenie orgánu prejavujúce sa obyč. opuchnutím, bolesťami, horúčkou: hnisavý z., z. pľúc

2. kniž. oduševnenie, elán: umelecký, tvorivý z.;
v z-e hry, boja;
stratiť z.

3. tech. zapálenie zmesi v spaľovacom motore;

zápalisto prísl.;

zápalistosť -i žen. r.

zápalistý príd. m. kt. sa rýchlo nadchne, oduševní, zapáli; svedčiaci o zápale (význ. 2 ): z. rečník, z-á mládež;
z. hlas;

zapáliť -i -ľ! dok.

1. spôsobiť horenie; tým uviesť do činnosti: z. si cigaretu, z. vatru, sviečku;
z. motor, varič;
hut. z. pec

2. spôsobiť požiar, podpáliť: z. stoh slamy, z. chatu

3. rozsvietiť (význ. 1 ), zažať, zasvietiť: z. svetlo

4. kniž. hlboko zaujať, nadchnúť, oduševniť: z. srdcia nádejou;
z. masy;

z-je mu to dobre a rýchlo myslí

// zapáliť sa

1. začať horieť, vzbĺknuť: plyn sa z-l

2. ochorieť na zápal (význ. 1 ): z-ené oči

3. začervenať sa (význ. 1, 2 ): z. sa od hanby;
z-ené zore

4. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa za pokrok;
z-ený vlastenec;

// zapáliť si hovor. zafajčiť si: nie je rád, keď si v pracovni dakto z-i

zápalka -y -liek žen. r.

1. drevená al. kartónová palička zakončená hlavičkou zo zápalnej zmesi určená na zapaľovanie (význ. 1 )

2. puzdierko s výbušninou: nárazová z. kapsľa;

Pravidlá slovenského pravopisu

zápal ‑u L ‑e mn. č. ‑y muž. r.; zápalový

zápalistý; zápalisto prísl.; zápalistosť ‑i žen. r.

zapáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; zapáliť sa; zapáliť si

zápalka ‑y ‑liek žen. r.; zápalkový

zápalkáreň ‑rne ‑í žen. r.

zápalkárstvo ‑a str. r.; zápalkársky

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

zápal, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. horúčkovité ochorenie prejavujúce sa opuchnutím a bolesťami zasiahnutého orgánu. z. pľúc, z. slepého čreva, z. mozgových blán, z. stredného ucha;

2. kniž. oduševnenie, zanietenie, nadchnutie za niečo, nadšenie: robiť niečo so z-om, hovoriť, pracovať so z-om;
bojový, tvorivý z.
;

3. odb. zapálenie ohňa al. výbušnej zmesi: bod z-u;
zbrane so stredným z-om
;

zápalový príd. m. k 1 : z-é ochorenie

zápalčivý príd. m. kniž. zastar. ktorý sa ľahko vznieti, zapáli;
zápalistý, vášnivý: zápalčivá duša (Škult.);
zápalčivá krv (Vaj.);

zápalčivo prísl.: z. bláznil (Fig.);

zápalčivosť, -ti žen. r.

zapálene p. zapálený

zapálenec, -nca muž. r. človek zapálený, nadšený za niečo, nadšenec: Mladý zapálenec spomenul si boj hŕstky grékov pri Termopylách. (Škult.)

zapálenie, -ia stred.

1. hovor. zápalové ochorenie, zápal: z. hrdla, slepého čreva, z. mozgu;

2. oduševnenie, zanietenie, nadšenie, zápal: hovoriť, pracovať so z-ím, vyznávať niečo so z-ím

zapálenina, -y, -nín žen. r. neodb. zapálené miesto: liečiť z-y

Naposledy hľadané výrazy

1. zápal v pravopisných slovníkoch