// vyvrátiť sa
1. vychýliť sa zo zákl. polohy: hlava sa mu v-la dozadu;
kočík sa v-l prevrátil
2. po prudkom náraze ap. sa uvoľniť zo základov: plot sa (pri búrke) v-l
vyvrátiť1 -i dok.
1. vychýliť zo základnej polohy: v. oči dohora, v. ruku dlaňou von;
v. stojan prevrátiť, prevrhnúť
2. živelnou silou, násilím vytrhnúť zo základov ap.: víchrica v-la stromy (z koreňov);
pren. kniž. v. všetko do základov úplne zničiť
4. dokázať opak, podvrátiť, poprieť: v. tvrdenie, lož, omyl, v. pochybnosť;
vývrat ‑u m.
vyvrátiť ‑i ‑ia dok. (prevrátiť); vyvrátiť sa
vyvrátiť ‑i ‑ia dok. (vydáviť)
vývratok ‑tka/‑tku mn. ‑y m.