vyletieť -í -ia dok.
1. letom sa dostať von: vták v-l z hniezda
2. letom sa dostať hore: holub v-l na strechu, lietadlo v-í do výšky
3. expr. rýchlo, prudko vybehnúť: v-l z izby ako strela
4. expr. vyskočiť (pri prudkej reakcii ap.); takto reagovať: v-l zo stoličky;
pri najmenšej narážke hneď v-í
5. (o veciach) po zásahu, náraze ap. sa uvoľniť: z fľaše v-la zátka, roleta s rachotom v-la;
taška mu v-la z ruky
6. pri explózii byť vyhodený (do vzduchu): most, vlak v-l do povetria
7. expr. (o slovách) mimovoľne uniknúť, vykĺznuť (sa): poznámka mu v-la z úst
8. expr. byť vylúčený, prepustený: v. zo školy, z práce;
v. zo skúšky neurobiť ju;
výlet -u m.
1. (dlhšia) vychádzka al. (kratšia) cesta s rekreačným cieľom: nedeľný v., školský, podnikový v., ísť na dvojdňový v.;
(robiť) v-y do okolia
2. odb. vylietanie, vyletovanie: hromadný v. škodcov ovocných stromov, v. mladých z hniezda;
výletnícky príd. i prísl.
výletníčka -y -čok ž.;
výletný príd. k 1: v-é miesto;
výletový príd. k 2: v. otvor
vyletieť ‑í ‑ia ‑el dok.
výlet ‑u m.; výletný, výletový
výletník ‑a mn. ‑ci m.; výletníčka ‑y ‑čok ž.; výletnícky príd.prísl.