vykývať -a/-e -ajú/-u -aj/-v! -ajúc/-uc dok. kývaním uvoľniť: v. zub;
pren. hovor. expr. v. s niekým oklamať, dostať, vybabrať, prekabátiť;
výkyvný príd.: v-é dvere kt. sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôv. polohy (obyč. dvojkrídlové)
nedok. vykyvovať
nedok. vykyvovať sa
výkyv ‑u m.; výkyvný, výkyvový; výkyvne prísl.
vykývať ‑a/‑e ‑ajú/‑u ‑vaj/‑v! ‑ajúc/‑uc dok.; vykývať sa
vykyvovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; vykyvovať sa