vzťah -u m.
1. vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi: spoločenské v-y;
ekon. → výrobné v-y;
filoz.: v. obsahu a formy, v. medzi bytím a vedomím
2. uvedomený postoj človeka k niekomu, niečomu, vzájomná súvislosť s niekým, niečím, pomer: priateľský, príbuzenský, partnerský v., v. medzi otcom a synom, vyvinul sa medzi nimi úzky v.;
v. k prírode, k tradíciám
3. kladný postoj, záujem: vypestovať v mládeži v. k umeniu
□ (ne)mať v. k niečomu (ne) zaujímať sa o niečo;
byť vo v-u s niečím súvisieť s niečím;
nedok. vzťahovať
// vzťahovať sa byť vo vzťahu, týkať sa: predpis sa (ne)v-je na všetkých
vzťahový príd.: lingv. v-é prídavné meno (napr. bytový, vodný);
vzťah ‑u m.; vzťahový, vzťažný
vzťahovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; vzťahovať sa