nedok. vysadať
vysadiť dok.
1. dať, premiestniť von (z vozidla), vyložiť: v. cestujúcich (z vlaku), taxikár ho v-l pred hotelom;
v. výsadok
2. posadiť na vyvýšené miesto: v. dieťa na koňa
3. odb. načas prerušiť činnosť: motor v-l;
v. lieky prestať (načas) užívať
4. (postupne) zasadiť (väčšie množstvo): v. jahody, stromčeky
vysadnúť -e -ú -dol dok.
1. sadnúť si na vyvýšené miesto, na (vyvýšené) sedadlo dopr. prostriedku ap.: v. na koňa;
v. na bicykel, na vlak, na voz nasadnúť
2. vystúpiť (z dopr. prostriedku), zosadnúť: v. z električky
3. (o častiach tela) vysunúť sa, vystúpiť (v podobe vypukliny): v-té lícne kosti
4. vyjsť, vystúpiť na povrch: mastnota v-e navrch, pot mu v-l na čelo;
vyschnúť -e -ú -chol dok.
1. celkom stratiť vlhkosť, vodu: pôda v-la, prameň v-l;
pivnica ešte nev-la, drevo na slnku v-e;
kvety v-li uschli;
neos. v-lo mu v hrdle, v ústach má pocit sucha; je smädný
2. (o vode ap.) celkom sa vypariť, uschnúť: voda v potoku v-la, kvapky rosy v-li
3. expr. stratiť teles. sviežosť; schudnúť, vychudnúť: v. na kosť (a kožu);
vysedieť -í -ia dok.
1. presedieť (význ. 1): dve hodiny v. u lekára
2. častým sedením vyhĺbiť: v. jamu na gauči
3. takto opotrebovať, znehodnotiť: v. nohavice, v-ený fotel
4. (o vtákoch) sedením na vajíčkach umožniť vyliahnutie mláďat: kvočka v-la kuriatka
// vysekať sa expr. bojom, bránením ap. sa vyslobodiť, dostať z nepríjemností: v. sa z obkľúčenia;
nejako sa už z toho v-á;
nedok. vysekávať -a
nedok. vysekávať sa
// vysiakať sa siakaním sa zbaviť hlienu: v. sa do vreckovky
vysielací príd. súvisiaci s vysielaním; určený na vysielanie: v. signál;
v-ia stanica, v. čas
vysielač -a m. vysielacia stanica; vysielacia aparatúra, vysielačka: rozhlasový, televízny v.;
krátkovlnný v.
vysielačka -y -čiek ž. vysielač: tajná v.
nedok. vysievať -a
nedok. vysievať sa
vysilene prísl.;
vysilenosť -i ž.
// vysiliť sa stratiť silu, vyčerpať sa: tak sa v-l, že nevládal ďalej;
zahynúť od v-enia;
nedok. vysiľovať
nedok. vysiľovať sa
Vysoká nad Kysucou ‑ej ž.; Vysočan Kysuckovysočan ‑a mn. ‑ia m.; Vysočanka Kysuckovysočanka ‑y ‑niek ž.; vysocký kysuckovysocký
Vysoká nad Uhom ‑ej ž.; Vysočan Užskovysočan ‑a mn. ‑ia m.; Vysočanka Užskovysočanka ‑y ‑niek ž.; vysocký užskovysocký
Vysoká pri Morave ‑ej ž.; Vysočan Moravskovysočan ‑a mn. ‑ia m.; Vysočanka Moravskovysočanka ‑y ‑niek ž.; vysocký moravskovysocký
Vysoké Tatry ‑ých ‑tier mn.pomn.ž.; Vysokotatranec ‑nca m.; Vysokotatranka ‑y ‑niek ž.; vysokotatranský
Vysoké Tatry ‑ých ‑tier mn.pomn.ž.; vysokotatranský
Vysočany ‑čian L ‑och m.mn.pomn.; Vysočanec ‑nca m.; Vysočianka ‑y ‑nok ž.; vysočiansky
Vyšehrad ‑u m. (maď. mesto); Vyšehradčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšehradčanka ‑y ‑niek ž.; vyšehradský; Vyšehradská štvorka
Vyškovce ‑viec mn.pomn.ž.; Vyškovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyškovčanka ‑y ‑niek ž.; vyškovský
Vyškovce nad Ipľom ‑viec mn.pomn.ž.; Vyškovčan IpeľskoVyškovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyškovčanka IpeľskoVyškovčanka ‑y ‑niek ž.; vyškovský ipeľskovyškovský
Vyšná Boca ‑ej ‑e ž.; Vyšnobocan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnobocianka ‑y ‑nok ž.; vyšnobociansky
Vyšná Hutka ‑ej ‑y ž.; Vyšnohutčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnohutčianka ‑y ‑nok ž.; vyšnohutčiansky
Vyšná Jablonka ‑ej ‑y ž.; Vyšnojablončan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnojablončanka ‑y ‑niek ž.; vyšnojablonský
Vyšná Jedľová ‑ej ‑ej ž.; Vyšnojedľovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnojedľovčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnojedľovský
Vyšná Kamenica ‑ej ‑e ž.; Vyšnokameničan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnokameničanka ‑y ‑niek ž.; vyšnokamenický
Vyšná Myšľa ‑ej ‑e L ‑ej ‑i ž.; Vyšnomyšľan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnomyšlianka ‑y ‑nok ž.; vyšnomyšliansky
Vyšná Olšava ‑ej ‑y ž.; Vyšnoolšavčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoolšavčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoolšavský
Vyšná Pisaná ‑ej ‑ej ž.; Vyšnopisančan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnopisančanka ‑y ‑niek ž.; vyšnopisanský
Vyšná Polianka ‑ej ‑y ž.; Vyšnopoliančan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnopoliančanka ‑y ‑niek ž.; vyšnopoliansky
Vyšná Rybnica ‑ej ‑e ž.; Vyšnorybničan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnorybničanka ‑y ‑niek ž.; vyšnorybnický
Vyšná Sitnica ‑ej ‑e ž.; Vyšnositničan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnositničanka ‑y ‑niek ž.; vyšnositnický
Vyšná Slaná ‑ej ‑ej ž.; Vyšnoslančan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoslančanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoslanský
Vyšná Voľa ‑ej ‑e L ‑ej ‑i ž.; Vyšnovoľan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnovolianka ‑y ‑nok ž.; vyšnovoliansky
Vyšná Šebastová ‑ej ‑ej ž.; Vyšnošebastovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnošebastovčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnošebastovský
Vyšné Ladičkovce ‑ých ‑viec mn.pomn.ž.; Vyšnoladičkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoladičkovčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoladičkovský
Vyšné Nemecké ‑ého ‑ého s.; Vyšnonemečan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnonemečianka ‑y ‑nok ž.; vyšnonemečiansky
Vyšné Opátske ‑ého ‑eho s.; Vyšnoopátčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoopátčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoopátčanský vyšnoopátsky
Vyšné Remety ‑ých ‑miet mn.pomn.ž.; Vyšnoremetčan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoremetčanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoremetský
Vyšné Repaše ‑ých ‑páš L ‑ých ‑och m.mn.pomn.; Vyšnorepašan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnorepašanka ‑y ‑niek ž.; vyšnorepašský
Vyšné Ružbachy ‑ých ‑bách L ‑ých ‑och m.mn.pomn.; Vyšnoružbašan ‑a mn. ‑ia m.; Vyšnoružbašanka ‑y ‑niek ž.; vyšnoružbašský