vyzývací príd. na ktorý sa vyzýva, konaný na základe výzvy: v-ie stretnutie, v. zápas
vyzývateľ -a mn. -ia m. kto vyzýva (na šport. stretnutie): v. majstra sveta;
vyzývateľka -y -liek ž.;
vyzývateľský príd.
vyzývavo prísl.: v. sa správať;
vyzývavosť -i ž.
nedok. vyzývať -a
vyzývateľ ‑a mn. ‑ia m.; vyzývateľka ‑y ‑liek ž.; vyzývateľský
vyzývavý; vyzývavo prísl.; vyzývavosť ‑i ž.
vyzývať ‑a ‑ajú dok.nedok.