nedok. k 1 – 5 vypaľovať
vypáliť -i -ľ! dok.
1. ohňom, žieravinou ap. zničiť; (o žieravine) poškodiť: v-ené dediny;
v. si oči kyselinou
2. takto utvoriť: v. dieru v látke
3. účinkom tepla ap. odstrániť: v. bradavicu
4. žiarom ap. vtlačiť: v. ornament do dreva, značku dobytku
5. žiarom, pálením upraviť, spracovať: v. tehly, v. slivovicu
6. vystreliť (význ. 1, 2, 4): pohotovo v. z revolvera;
v. salvu;
hovor. v. (loptu) na bránu
7. expr. rýchlo vybehnúť, vyletieť: v. z dvier
// vypáliť sa nadmerným zaťažením elektr. prúdom sa znehodnotiť: poistka, žiarovka sa v-la
výpalnícky príd.: v. spôsob, klan;
výpalníctvo -a s. činnosť výpalníkov
výpalníčka -y -čok ž.;
vypaľovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vypáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; vypáliť sa
výpal ‑u L ‑e mn. ‑y m.
výpalky ‑ov m.mn.
výpalné ‑ého s.
výpalník ‑a mn. ‑ci m.; výpalníčka ‑y ‑čok ž.; výpalnícky