vyhlasovateľ -a mn. -ia m. kto niečo vyhlasuje: v. súťaže, konkurzu;
vyhlasovateľka -y -liek ž.
nedok. vyhlasovať
vyhlásenie -ia s.
1. (slávnostné) ver. oznámenie, proklamácia: manifestačné v.
2. (písomné) vyjadrenie o istej skutočnosti na úr. ciele; doklad o tom: čestné v.;
(vyplniť) colné v.
vyhlásiť -i dok.
1. úradne verejne oznámiť, ohlásiť: v. súťaž;
v. vojnu vypovedať;
v. zásadu rovnosti proklamovať
2. slávnostne (vy)menovať: v. víťaza, najlepších pracovníkov
3. dôrazne povedať, oznámiť: v-l, že sa vzdáva funkcie
4. úradne označiť, prisúdiť istú vlastnosť, stav: v. doklady za neplatné;
v. osobu za nezvestnú, za mŕtvu;
vyhláškový príd.
vyhlasovateľ ‑a mn. ‑ia m.; vyhlasovateľka ‑y ‑liek ž.
vyhlasovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vyhlásenie ‑ia ‑í s.
vyhlásiť ‑i ‑ia dok.
vyhláška ‑y ‑šok ž.