vycementovať dok. pokryť, vyplniť cementom: v-ný chodník
vycengúvať -a nedok. expr. vyzváňať (význ. 3): stále ktosi v-a
vycentrovať dok. uviesť do stredovej polohy: v. kolesá vozidla
// vyceriť sa expr. usmiať sa (ukážuc zuby), vyškeriť sa;
vycestovací príd. umožňujúci vycestovanie: v-ie povolenie
vycestovať dok. odcestovať (za hranice): v. do cudziny
// vychladiť sa: pivo sa už v-lo;
vychladnúť -e -ú -dol dok. (celkom) ochladnúť (význ. 1): nechať čaj v., jedzte, v-e vám (obed), v-tá pec;
neos. v izbe v-lo;
nedok. vychládať -a
nedok. vychládzať -a
nedok. vychládzať sa
vychodiť1 dok.
1. chodením vyznačiť: v. chodník;
pren. chodiť po v-ených cestách, chodníčkoch používať osvedčené prostriedky, spôsoby
2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky
3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz
4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie
vychovanosť -i ž.
vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;
vychovávateľ -a mn. -ia m.
1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí
2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;
vychovávateľka -y -liek ž.;
vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady
nedok. k 1, 2 vychovávať -a
vychriakať -a dok. expr. chriakaním vykašľať: v. hlien
// vychriakať sa vykašľať sa
// vychrliť sa prudko vytiecť, vyvaliť sa: z hrdla sa v-l prúd krvi
vycementovať dok. pokryť, vyplniť cementom: v-ný chodník
vycengúvať -a nedok. expr. vyzváňať (význ. 3): stále ktosi v-a
vycentrovať dok. uviesť do stredovej polohy: v. kolesá vozidla
// vyceriť sa expr. usmiať sa (ukážuc zuby), vyškeriť sa;
vycestovací príd. umožňujúci vycestovanie: v-ie povolenie
vycestovať dok. odcestovať (za hranice): v. do cudziny
// vychladiť sa: pivo sa už v-lo;
vychladnúť -e -ú -dol dok. (celkom) ochladnúť (význ. 1): nechať čaj v., jedzte, v-e vám (obed), v-tá pec;
neos. v izbe v-lo;
nedok. vychládať -a
nedok. vychládzať -a
nedok. vychládzať sa
vychodiť1 dok.
1. chodením vyznačiť: v. chodník;
pren. chodiť po v-ených cestách, chodníčkoch používať osvedčené prostriedky, spôsoby
2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky
3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz
4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie
vychovanosť -i ž.
vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;
vychovávateľ -a mn. -ia m.
1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí
2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;
vychovávateľka -y -liek ž.;
vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady
nedok. k 1, 2 vychovávať -a
vychriakať -a dok. expr. chriakaním vykašľať: v. hlien
// vychriakať sa vykašľať sa
// vychrliť sa prudko vytiecť, vyvaliť sa: z hrdla sa v-l prúd krvi