vycvičene prísl.;
vycvičenosť -i ž.
vycvičený príd. kt. prešiel cvičením: v. pes;
vycvičiť dok. cvičením zdokonaliť: v. psa, v. si pamäť, pozornosť;
v-ený vojak;
v-ený požiarnik
výcvik -u m. získavanie zručnosti, zdokonaľovanie cvikom: vojenský v., odborný v., plavecký v., podrobiť sa v-u, absolvovať v.;
výcvikový príd.: v. tábor
vycvičený; vycvičene prísl.; vycvičenosť ‑i ž.
vycvičiť ‑í ‑ia dok.