vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li
vybadať dok. vypozorovať; vytušiť: v. u dieťaťa vzdor;
z jeho reči v-l, že sa nevráti vyrozumel
// vybaliť sa vybaliť si kufre, batožinu ap.;
vybavenosť -i ž. súhrn potrebných prostriedkov, ustanovizní ap., vybavenie, vystrojenie: technická v. vozidla;
občianska v. sídlisk
vybaviť dok.
1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l;
v-li mu prijatie u ministra
2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta;
v. stránky, v. cestujúcich
3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi
● v. si s niekým (osobné) → účty;
// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;
vybavovačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor. vybavovanie: v-y po úradoch
nedok. vybavovať
nedok. vybavovať sa
nedok. vybavovať si
nedok. vybaľovať
nedok. vybaľovať sa
výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.
vybájiť, vybájiť si ‑i ‑a dok.