vybito prísl.;
vybitosť -i ž.
vybičovať dok. do krajnosti vystupňovať, vydráždiť: v. fantáziu, nervy, v-ná pozornosť;
nedok. vybičúvať -a
vybiť -je -jú dok.
1. zbiť (význ. 3), nabiť: bojí sa, že ho doma v-jú
2. (zabíjaním) vyhubiť: v. škodlivý hmyz
3. nárazom poškodiť, vyraziť, vytĺcť: v. obloky, pri bitke mu v-li zuby
4. bitím, nárazom vyznačiť, vyhĺbiť: v. značku do plechu;
v. jamu na ceste
5. takto poškodiť: v-tý asfalt
6. zbaviť elektr. náboja: v. akumulátor;
hovor. v. poistku spáliť
7. expr. dať voľný priebeh, uvoľniť: v. (si) vášeň
● expr. v. niekomu niečo z → hlavy;
nedok. vybíjať sa
vybiehať, vybehávať ‑a ‑ajú, vybehovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
vybieliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.
vybitý; vybito prísl.; vybitosť ‑i ž.
vybičovať ‑uje ‑ujú dok.
vybičúvať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vybíjaná ‑ej ž.
vybíjať ‑a ‑ajú dok.nedok.; vybíjať sa