vodiť nedok.
1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku;
sliepka v-í kurence;
v. bábky pohybovať nimi
2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste
3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu
● expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať;
netreba ho v. za ručičku je samostatný;