vlk -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. psovitá šelma žijúca najmä v oblasti severských lesov, zool. Canis lupus: svorka v-ov;
pren. expr. mn. živ. iba -ci a) chamtivý, krutý človek b) morský v. skúsený námorník
● hladný ako v. veľmi;
v. v ovčom rúchu pokrytecký dobrák;
aby bol aj v. sýty, aj baran celý aby boli spokojné obidve strany;
nebude zo → psa slanina ani z v-a baranina;
my o vlku a v. za humnami, humny práve prichádza osoba, kt. sme spomínali;
ešte v-a nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom;
Vlkanová ‑ej ž.; Vlkanovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vlkanovčanka ‑y ‑niek ž.; vlkanovský
Vlkovce ‑viec mn.pomn.ž.; Vlkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vlkovčanka ‑y ‑niek ž.; vlkovský
Vlková ‑ej ž.; Vlkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Vlkovčanka ‑y ‑niek ž.; vlkovský
Vlkyňa ‑e ž.; Vlkynčan ‑a mn. ‑ia m.; Vlkynčanka ‑y ‑niek ž.; vlkynský
vlkolak ‑a mn. ‑ci m.