veľmajster -tra m.
1. najvyšší hodnostár niekt. spoločenstiev: v. slobodomurárskej lóže
2. kniž. veľký majster (význ. 3): v. štetca, tónov;
medzinárodný v. titul šach. majstra vys. medzinár. úrovne;
veľmajstrovský príd.: v. titul;
veľmajstrovstvo -a s.
1. vyj. veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: v. veľký, v. dávno, v. mnoho, v. pekné dievča, v. sa ponáhľať;
v. sa narobil veľa;
v. krátke vlny v rozsahu od 0,1 do 10 m;
v. dobrý 2. st. prospechu (vo vysokoškol. klasifikácii);
zdôraznené expr. v., preveľmi;
v., preveľmi ľutoval
2. blíži sa význ. čast. (pri zápornom slovese) oslabuje jednoznačnosť výroku, vyjadrenia: syn ho v. nepočúva (a robí si svoje)
● ani v. nie zmierňujúci zápor
veľmocenský príd.: mať v-é postavenie;
pejor. v-á politika
veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;
veľmožský príd.: v. rod
veľmajster ‑tra m.; veľmajstrovský; veľmajstrovstvo ‑a s.
veľmi väčšmi prísl.
veľmoc ‑i ‑í ž.; veľmocenský; veľmocensky prísl.