vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
v. nevyhovujúci;
vecnosť -i ž.
večný príd.
1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)
2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie
3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie
4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie
● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;
vecný; vecne prísl.; vecnosť ‑i ž.
večnosť ‑i ž.