veterinár -a m. odborník vo veterinárstve, zverolekár; študent veterinárstva;
veterinárka -y -rok ž.;
veterinárstvo -a s. veda o chorobách zvierat, zverolekárstvo;
veterno vetná prísl.: je v.;
veterník [-ť-] -a m.
1. figúrka na ukazovanie smeru vetra: v. na štíte domu
2. hračka v podobe otáčajúcej sa ružice: papierový, celuloidový v.
3. zákusok v podobe takejto ružice: krémový v.
veteránka -y -nok ž.;
veteránsky príd.
Veterná Poruba ‑ej ‑y ž.; Veternoporubčan ‑a mn. ‑ia m.; Veternoporubčanka ‑y ‑niek ž.; veternoporubský
veterinár ‑a m.; veterinárka ‑y ‑rok ž.; veterinársky; veterinárny; veterinárstvo ‑a s.
veternica [‑ť‑] ‑e ‑níc ž.
veterník [‑ť‑] ‑a m.
veterán ‑a ANmn. ‑y m.neživ.živ.
veterán ‑a mn. ‑i m.živ.; veteránka ‑y ‑nok ž.; veteránsky