vestibulový príd.
vestička -y -čiek ž. zdrob.
veštiť -šť/-i! nedok.
1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát
2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar
vestibul ‑u m.; vestibulový
veštiareň ‑rne ‑í ž.
veštiť ‑í ‑ia ‑šť/‑i! dok.nedok.