učiniť dok. kniž. urobiť
● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť
účinkovať nedok.
1. mať účinok, pôsobiť: liek prestal ú., slová ú-li naňho povzbudzujúco
2. byť činný, pôsobiť: ú. ako učiteľ, ako tréner v meste, medzi mládežou
3. vystupovať v umel. programe: ú. v divadle, ú-je detský súbor;
ú-úci umelci
účinkový príd.
účinkujúca ž.
účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;
účinne prísl.;
účinnosť -i ž.
účinok -nku m. výsledok pôsobenia: ú. lieku, škodlivý, blahodarný ú.;
fyz. magnetický ú. elektrického prúdu
□ mať ú. účinkovať;
učiniť ‑í ‑ia dok.
účinkovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
účinkujúci ‑eho m.príd.; účinkujúca ‑ej ž.
účinný; účinne prísl.; účinnosť ‑i ž.